Envirostratégia okresu Gelnica do 2030

obec@uhorna.sk — Mon, 26 Jun 2023 10:11:00 +0200

Zverejnie na dobu 10 dní na stránkach obcí okresu Gelnica, za účelom možnosti vyjadrenia občanov k návrhu. Vaše prípadne pripomienky a podnety a v prípade obcí aj pripomienky a podnety občanov obce k návrhu zasielajte prosím do 10.7.2023 na uvedenú emailovú adresu - stanislav.varga@gelnica.sk:

ENIROSTRATÉGIA OKRESU GELNICA DO ROKU 2030.

návrh

2023

Tím tvorby stratégie :

Zadávateľ a gestor : Ing. Dušan Tomaško, MBA

Členovia tímu : Mgr. Michaela Bodnárová

Ing. Ľudovít Gurčík

Ing. Štefan Nemčík

Ing. Pavol Stano

Koordinátor : Mgr. Stanislav Varga

Neprešlo jazykovou úpravou.

Obsah

Úvod. 5

Analytická časť. 6

Identifikácia legislatívnej úpravy, súvisiacich strategických dokumentov a inštitucionálny rámec v oblasti životného prostredia. 6

Legislatívna úprava. 6

Súvisiace strategické dokumenty. 9

Inštitucionálny rámec. 14

Geografická a demografická charakteristika okresu Gelnica. 15

Geografická charakteristika. 15

Demografická charakteristika. 15

Dopravná infraštruktúra. 19

Cestná sieť. 19

Železničná doprava. 20

Letecká doprava. 21

Technická infraštruktúra. 21

Elektrická energia. 21

Tepelné hospodárstvo. 21

Vodovody, kanalizácie a ČOV.. 23

Prírodné zdroje. 25

Voda. 25

Pôda. 33

Zdroj : Vlastné spracovanie na základe informácii obcí. 40

Les. 41

Environmentálne záťaže. 62

Osobitne chránené časti prírody. 75

Zmena klímy a ochrana ovzdušia. 92

Pozorované a očakávane zmeny klímy. 92

Citlivosť a čiastkové dopady zmeny klímy. 95

Agregované dopady klimatickej zmeny. 124

Kapacita obcí okresu Gelnica na adaptovanie sa na klimatickú zmenu. 126

Ochrana ovzdušia. 130

Zelené hospodárstvo. 136

Obehové hospodárstvo. 137

Obnoviteľné zdroje energie. 144

Analýza PHSR a zásobníkov projektov IUS KSK. 147

SWOT – analýza životného prostredia v okrese Gelnica. 152

Strategická časť. 154

Ciele stratégie. 154

Opatrenia pre oblasť ochrany prírodných zdrojov. 156

Opatrenia pre oblasť adaptácie na zmenu klímy a ochrana ovzdušia. 159

Opatrenia pre oblasť zeleného hospodárstva. 173

Financovanie opatrení 176

Implementácia stratégie. 184

Záver. 186

Zoznam použitých legislatívnych dokumentov, strategických dokumentov a internetových odkazov. 187

Zoznam tabuliek, grafov a máp. 189

Úvod

Envirostratégia okresu Gelnica do roku 2030 vznikla ako jedna z hlavných úloh realizácie projektu „Podpora regionálneho rozvoja v najmenej rozvinutom okrese Gelnica“. Kvalita životného prostredia, jej zlepšovanie a udržateľnosť je celospoločenskou výzvou s nepopierateľnými dosahmi na kvalitu života súčasnej i budúcich generácii. Problematikou ochrany životného prostredia sa zaoberajú strategické dokumenty na rôznych úrovniach. Cieľom tvorby Envirostratégie pre okres Gelnica je vytvoriť dokument, ktorý v súlade s platnými strategickými dokumentmi (najmä Stratégiou enviromentálnej politiky SR do roku 2030) zmapuje súčasný stav v jeho hlavných oblastiach (ochrana prírodných zdrojov, zmena klímy, ochrana ovzdušia a zelené hospodárstvo) vo vzťahu k územiu okresu Gelnica. Na základe zistení súčasného stavu a identifikovaných problémoch v jednotlivých oblastiach, poznania smerovania platných stratégii rôznych úrovní, poznatkov a doporučení odbornej aj laickej verejnosti dokument stanoví ciele a opatrenia na zlepšenie stavu životného prostredia v jednotlivých oblastiach.

Analytická časť

Identifikácia legislatívnej úpravy, súvisiacich strategických dokumentov a inštitucionálny rámec v oblasti životného prostredia.

Legislatívna úprava

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky pre existenciu organizmov vrátane človeka.[1] So životným prostredím súvisí množstvo zákonov regulujúcich množstvo oblastí života. Pri tomto výpočte zákonov sa sústredíme na základnú legislatívu regulujúcu oblasti, ktorými sa stratégia bude zaoberať.

zákon č. 17/1992 Z. z. Zákon o životnom prostredí

Tento zákon vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov; vychádza pritom z princípu trvalo udržateľného rozvoja.

zákon č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.^{^[2]}

zákon č. 364/2004 Z. z. Zákon o vodách

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.[3]

zákon č. 442/2002 Z. z. Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

Tento zákon upravuje zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.[4]

zákon č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny

zákon č. 220/2004 Z. z. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy

Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode, ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.[6]

zákon č. 326/2005 Z. z. Zákon o lesoch

Tento zákon upravuje vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, odborné hospodárenie v lesoch, podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.[7]

zákon č. 44/1988 Z. z. Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva

Účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri vyhľadávaní a prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.[8]

Zákon č. 409/2011 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na úseku enviromentálnej záťaže

Tento zákon ustanovuje práva a povinnosti osôb pri identifikácii environmentálnej záťaže a pravdepodobnej environmentálnej záťaže, spôsob určenia povinnej osoby na úseku environmentálnej záťaže, práva a povinnosti pôvodcu environmentálnej záťaže, povinnej osoby a ministerstva, ktorého pôsobnosť súvisí s činnosťou, ktorá viedla k vzniku environmentálnej záťaže, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku environmentálnej záťaže, sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.^{^[9]}

zákon č. 7/2010 Z. z. Zákon o ochrane pred povodňami

Tento zákon ustanovuje opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí, povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb (ďalej len „osoba“) pri ochrane pred povodňami a zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.[10]

zákon č. 137/2010 Z. z. Zákon o ovzduší

Tento zákon upravuje ochranu ovzdušia, prípustnú mieru znečisťovania ovzdušia, národné záväzky znižovania emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia, ak ide o antropogénne emisie, vymedzenie a určenie cieľov pre kvalitu ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok, získavanie informácií o kvalite ovzdušia, hodnotenie kvality ovzdušia a informovanie verejnosti o kvalite ovzdušia, monitorovanie dlhodobých trendov a zlepšení, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych opatrení a opatrení Európskej únie, práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdušia, osvedčovanie odbornej spôsobilosti a povinnosti oprávnených posudzovateľov pri vyhotovovaní odborných posudkov alebo čiastkových odborných posudkov, oprávnené merania, kalibrácie, skúšky a inšpekciu zhody, pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia a správne delikty v oblasti ochrany ovzdušia. [11]

zákon č. 79/2015 Z. z. Zákon o odpadoch

Tento zákon upravuje programové dokumenty v odpadovom hospodárstve, opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, rozšírenú zodpovednosť výrobcov, nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov, nakladanie s komunálnym odpadom, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva.[12]

zákon č. 309/2009 Z. z. Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby

Tento zákon ustanovuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, biometánu, práva a povinnosti výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, elektriny kombinovanou výrobou, elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, biometánu, tepla z paliva vyrobeného z biomasy, práva a povinnosti ďalších účastníkov trhu s elektrinou a plynom, práva a povinnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá uvádza na trh pohonné látky a iné energetické produkty používané na dopravné účely.[13]

Súvisiace strategické dokumenty

V tejto časti uvádzame výpočet nosných strategických dokumentov určujúcich ciele a opatrenia v oblastiach, ktorými sa stratégia zaoberá.

Národná úroveň:

Stratégia enviromentálnej politiky SR do roku 2030

Základnou víziou Envirostratégie 2030 je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo, založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia a využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok, ktoré budú viesť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva. Ochrana životného prostredia a udržateľná spotreba budú súčasťou všeobecného povedomia občanov aj tvorcov politík. Pomocou predchádzania a prispôsobenia sa zmene klímy budú jej následky na Slovensku čo možno najmiernejšie. Dokument je rozdelený do troch základných oblastí, ktorými sú ochrana prírody so zameraním na ochranu vody, lesov a chránených druhov; zmena klímy a ochrana ovzdušia a zelené hospodárstvo vrátane obehovej ekonomiky a efektívneho nakladania s odpadmi. Envirostratégia 2030 preto vytyčuje viacero cieľov.[14] Tvorba stratégie pre okres Gelnica bude vychádzať zo štruktúry tohto nosného dokumentu zameraného na zlepšovanie kvality životného prostredia v okrese Gelnica.

Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy (2018)

Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.[15]

Enviromentálna regionalizácia (2016)

Environmentálna regionalizácia Slovenska predstavuje prierezový zdroj informácií o stave životného prostredia SR, určený pre odborníkov i širokú verejnosť, čím sa napĺňajú ustanovenia čl. 45 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. a zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, osobitne zákona č. 211/2000 z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a zákona č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide zároveň o príspevok k plneniu povinností vyplývajúcich z Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhus, 25. júna 1998). Environmentálnu regionalizáciu možno považovať za jednu z podmienok zlepšovania informovanosti verejnosti o environmentálnej situácií v SR, za súčasť zvyšovania environmentálneho vedomia obyvateľstva, za príspevok k formovaniu ucelených informačných systémov environmentalistiky. Stav životného prostredia v jednotlivých častiach územia SR je diferencovaný. Regióny SR vykazujú odlišný stav zaťaženia zložiek životného prostredia a v rôznej miere sa v nich uplatňujú rizikové faktory. Tieto vplyvy, záťaže, či riziká majú (popri rôznorodosti prírodných pomerov) predovšetkým antropogénny charakter. Podkladom environmentálnej regionalizácie sú analýzy, prípadne čiastkové syntézy za jednotlivé zložky životného prostredia (ovzdušie, voda, horniny, pôda, biota) a odpadové hospodárstvo. Z týchto podkladov možno ďalšou súhrnnou syntézou odvodzovať a určovať stupne environmentálnej kvality územia SR. V SR takto odlišujeme päť prostredí (environmentov) od prostredia vysokej kvality až po prostredie silne narušené. Po ich generalizácii na základe nich dochádza k vymedzovaniu 62 regiónov, rozdelených do troch skupín - s nenarušeným prostredím (26), s mierne narušeným prostredím (29) a so silne narušeným prostredím (7), ktoré nazývame zaťažené oblasti.[16]

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050

Cieľom „Nízkouhlíkovej stratégie Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050“ (ďalej len stratégia) je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. Stratégia identifikuje kľúčové politiky a opatrenia, ktoré povedú k splneniu hlavného cieľa Parížskej dohody1 – obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V súlade s cieľom Parížskej dohody sa EÚ a Slovensko zaviazali do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu, čo znamená, že by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ich dokážeme zachytiť.[17]

Vodný plán SR (aktualizácia 2022)

Vodný plán Slovenska je strategický dokument vodného plánovania, ktorý určuje rámcové úlohy na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov, na zabezpečenie územného systému ekologickej stability a na ochranu pred škodlivými účinkami vôd. Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.[18]

Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021– 2025

Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (POH SR) je významným strategickým dokumentom v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky (SR) na roky 2021 - 2025.

Krajská úroveň :

Adaptačná stratégia na dôsledky zmeny klímy v Košickom kraji (2020)

Adaptačná stratégia na dôsledky klimatickej zmeny v Košickom kraji je vypracovaná ako regionálne spodrobnenie celoštátnej adaptačnej stratégie s využitím metodiky projektu ESPON climate (2013), ktorá do dokumentu vnáša lokálnejší aspekt – premietnutie vyčísliteľných javov do úrovne jednotlivých obcí a ich zobrazenie s využitím geografických informačných systémov. Dokument prináša :

Informáciu o prebiehajúcej a očakávanej klimatickej zmene a jej prejavoch.
Sumarizáciu informácií generovaných výskumníkmi v rôznych oblastiach, napr. v odbore pedológia, lesníctvo, hydrológia, ochrana prírody, energetika a pod. Ide o poznatky dlhodobo spracovávané a interpretované viacerými štátnym rezortnými výskumnými inštitúciami, ale ich vyhľadávanie v neprebernom množstve zdrojov je pre praktikov v princípe nemysliteľné.
Identifikáciu citlivosti, dopadu, adaptačnej kapacity a zraniteľnosti na klimatickú zmenu na regionálnej a miestnej úrovni s využitím máp.
Systém navrhovaných opatrení a aktivít, ktoré sú zamerané na znižovanie citlivosti, zraniteľnosti a zvyšovanie adaptačnej kapacity na klimatickú zmenu na regionálnej a miestnej úrovni.
Kategorizáciu obcí KSK z hľadiska stupňa zraniteľnosti klimatickou zmenou. Zoskupenie obcí z hľadiska zraniteľnosti umožňuje obciam spoločne postupovať na adaptácii.^{^[19]}

Uvedený strategický dokument špecifikuje citlivosť, dopady a kapacitu na klimatickú zmenu až na úroveň obcí, zároveň špecifikuje aj ciele a opatrenia s vyhradením prioritne pre územia jednotlivých okresov. Adaptácia na zmenu klímy je jednou z hlavných oblastí, ktorým sa bude pripravovaný dokument venovať a preto môžeme túto stratégiu považovať za nosnú pre spracovanie tejto oblasti v tomto dokumente a za spodrobnenie stratégie na krajskej úrovni pre územie okresu Gelnica s využitím aj iných zdrojov informácii.

Program obnovy krajiny Košického kraja (2018), Plán vodných rád programu obnovy krajiny Košického kraja (2020)

Cieľom programu je zmeniť prístup pri obhospodarovaní lesnej a poľnohospodársky využívanej krajiny, ako aj urbánnej krajiny a umožniť vznik vodozádržných opatrení tak, aby podstatná časť dažďovej vody mohla byť zadržaná v krajine. Realizáciou týchto opatrení chce kraj v spolupráci s partnermi prispieť k obnoveniu procesov biodiverzity, k zvýšeniu pôdnej úrodnosti, k zvýšeniu zásoby vodných zdrojov a k ozdraveniu klímy. Cieľom je, aby v Košickom kraji mohli vzniknúť vodozádržné opatrenia, ktoré dokážu do 10- tich rokov zvýšiť zásoby vodných zdrojov tak, aby Košický kraj nebol v budúcnosti odkázaný na nedostatok vody, aby Košický kraj bol menej ohrozovaný povodňami, suchom, klimatickou zmenou i niektorým prejavmi náhlych zmien počasia. Aby boli zvýšené zásoby podzemných zdrojov vody a týmto zároveň posilnené pramenné oblasti v kraji, aby sa voda vrátila do studní, aby sa zvýšil výpar vody z krajiny a cez vegetáciu dochádzalo k termoregulácii krajiny.[20]

Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja dňa 22.10.2018 schválilo Program obnovy krajiny Košického kraja. V roku 2019 bol prijatý akčný plán, v rámci ktorého sa uskutočnili stretnutia primátorov, starostov, poľnohospodárov, lesných hospodárov, zástupcov štátnej správy, aktivistov a dobrovoľníkov jednotlivých okresov pod názvom Zriadenie vodných rád. V kraji bolo zriadených 6 vodných rád: Vodná rada okresov Košice a Košice – okolie, Vodná rada okresu Rožňava, Vodná rada okresov Spišská Nová Ves a Gelnica, Vodná rada okresu Trebišov, Vodná rada mikroregiónu Poondavie a Vodná rada okresov Michalovce a Sobrance.[21]

Plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií pre územie Košického kraja (2021-2027)

Cieľom napĺňania Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií je dosiahnuť na jednej strane rozvoj obecnej infraštruktúry, respektíve zvýšenie úrovne sanitácie, komfortu bývania a životnej úrovne obyvateľstva a na strane druhej zvýšenú ochranu a zlepšenie stavu prírodných zdrojov vôd, vodných ekosystémov ako aj zdravia ľudí. Súčasťou dokumentu je analýza súčasného stavu odvádzania a čistenia odpadových vôd.[22]

Vodíková stratégia Košického kraja (2021)

Vodíková stratégia pre Košický kraj mapuje potenciál využitia vodíkových technológií v priemyselných odvetviach kraja od výroby energie, dopravy a skladovania s využitím najmodernejších poznatkov z oblasti výskumu aj vývoja. Obsahuje kroky, ako tento obnoviteľný zdroj energie lokálne využiť, aké ekologické projekty zrealizovať a aký pozitívny dopad by to malo na kvalitu života a životné prostredie.[23]

Nízkouhlíková stratégia organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja (2021)

Víziou tejto stratégie je integrovaným a výsledkovo orientovaným prístupom k produkcií emisií a na základe využitia vnútorného potenciálu regiónu znížiť do roku 2030 s výhľadom na rok 2050 nepriaznivý vplyv činnosti organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja na stav životného prostredia na ekonomicky efektívne minimum. Cieľom tejto stratégie je vytvoriť plán krokov vedúcich k zníženiu emisií, ktoré generujú svojou činnosťou organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja o 10 % do roku 2030 a o ďalších 10 % do roku 2050. Navrhnúť opatrenia pre prácu s verejnosťou, ako nástroj pre zlepšenie environmentálneho povedomia občanov. V dokumente sú uvedené špecifické ciele pre každý sektor osobitne. Tieto špecifické ciele majú napomáhať implementácií opatrení a teda aj dosiahnutiu celkového cieľa. Sektory stratégie – sektor budovy, sektor doprava, sektor energetika, smart city a sektor odpady.[24]

Program odpadového hospodárstva Košického kraja na roky 2016-2020

Program odpadového hospodárstva Košického kraja na roky 2016 – 2020 je najvýznamnejším strategickým dokumentom v odpadovom hospodárstve Košického kraja na uvedené obdobie. Program kraja definuje cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi a množstvami odpadov (prúdy odpadov), polychlórovanými bifenylmi a kontaminovanými zariadeniami v určenom čase, opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov a posúdenie potreby budovania nových zariadení na spracovanie odpadov a potreby rozšírenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov, vrátane zámerov na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi regionálneho významu.[25] Program na aktuálne obdobie v čase spracovania dokumentu nie je k dispozícii.

Miestna úroveň

Akčný plán rozvoja okresu Gelnica 2018-2022 (v súčasnosti Rozvojový plán)

Okres Gelnica bol s platnosťou od 30.6.2017 zaradený ÚPSVaR SR medzi najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán rozvoja okresu Gelnica bol schválený vládou SR na výjazdovom rokovaní dňa 5.4.2018 uznesením vlády č. 140/2018. Okres v súlade s akčným plánom využíva reálne nástroje, akými sú zvýhodnenia pri čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov , zásadne výhodnejšie podmienky pre získanie investičných stimulov, či možnosť čerpania regionálneho príspevku. Všetky tieto opatrenia smerujú k tvorbe pracovných miest.[26] Jednou z piatich prioritných oblastí je prioritná oblasť starostlivosti o životné prostredie. Opatrenia v tejto prioritnej oblasti sa sústreďujú na výstavbu vodárenskej infraštruktúry, podporu triedenia a zhodnocovania odpadov, zníženie energetickej náročnosti verejných budov a podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie a predchádzanie znečisťovania vodnej nádrže Ružín. V súčasnosti je pripravovaný Rozvojový plán NRO Gelnica na ďalšie programové obdobie.

Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Gelnica (2019)

Jedná sa o strategický dokument, ktorého cieľmi vo vzťahu k územiu okresu Gelnica je :

zhodnotenie stavu krajiny, analýza jej abiotických a biotických pomerov, charakteristika súčasnej krajinnej štruktúry, zhodnotenie vzťahu k ÚPN VÚC a dotknutých obcí, analýza socio-ekonomických javov, t. j. pozitívnych a negatívnych prvkov a javov nachádzajúcich sa v riešenom území,
zhodnotenie ekologickej stability krajiny, plošné a priestorové usporiadanie pozitívnych a negatívnych prvkov/javov v krajine, zhodnotenie ekostabilizačnej významnosti, reprezentatívnosti a unikátnosti prvkov krajiny, a celkové hodnotenie krajinnej štruktúry,
návrh prvkov RÚSES, návrh manažmentových opatrení pre existujúce a navrhované prvky RÚSES, návrh opatrení na zvýšenie ekologickej stability krajiny, návrh prvkov RÚSES odporúčaných na zabezpečenie legislatívnej ochrany a návrh regulatívov pre ÚPD a projekty pozemkových úprav.[27]

Inštitucionálny rámec

Štátnu správu v oblasti starostlivosti o životného prostredia vykonávajú orgány štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia v zmysle zákona č. 525/2003 Z. z. Zákon o štátnej správe a starostlivosti o životné prostredie.

Orgány štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia a súvisiace inštitúcie

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
okresné úrady v sídle kraja,
okresné úrady,
Slovenská inšpekcia životného prostredia
Obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi

Inštitúcie, ktorých činnosť súvisí so stavom životného prostredia na území okresu Gelnica

Štátna ochrana prírody - Správa NP Slovenský raj
KSK – Odbor regionálneho rozvoja. Oddelenie územného plánovania a životného prostredia
Okresný úrad v Gelnici, odbor životného prostredia
Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, pozemkový a lesný odbor (pre územia okresov Spišská Nová Ves a Gelnica)
Mesto Gelnica a obce okresu Gelnica
Obhospodarovatelia lesa
Obhospodarovatelia pôdy
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š. p. Odštepný závod Košice,
Národný park Slovenský raj
SHMU - Regionálne pracovisko SHMÚ Košice

Geografická a demografická charakteristika okresu Gelnica

Geografická charakteristika

Okres Gelnica sa nachádza vo východnej časti Slovenskej republiky, v severozápadnej časti Košického kraja. Hraničí s okresmi Spišská Nová Ves, Rožňava, Košice okolie a Prešov. Rozloha jeho územia činí 584,3 km² , čo ho zaradzuje na šieste miesto v Košickom kraji za okresy Košice okolie (1 541), Rožňava (1 173), Trebišov (1 073), Michalovce (1 019) a Spišská Nová Ves (587).

Okres Gelnica ma členitý horský a podhorský charakter, nadmorská výška sa pohybuje v rozsahu 290 až 1322 m. n. m.. Okres Gelnica z hľadiska geomorfologických pomerov patrí do Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné a Vonkajšie Západné Karpaty.[28] Podrobnejšie geomorfologické členenie opisuje nasledujúca Tabuľka

Tabuľka 1 Geomorfologické členenie okresu Gelnica.

Sústava	Podsústava	Provincia	Subprovincia	Oblasť	Celok	Podcelok
Alpsko – himalájska	Karpaty	Západné Karpaty	Vnútorné Západné Karpaty	Fatransko -tatranská oblasť	Branisko	Sľubica
				Fatransko -tatranská oblasť	Hornádska kotlina	Hornádske podolie
				Slovenské rudohorie	Čierna Hora	Bujanovské vrchy
						Pokryvy
						Roháčka
					Volovské vrchy	Knola
						Kojšova Hoľa
						Pipitka
						Hnilecké vrchy
						Havranie vrchy
						Zlatý stôl
			Vonkajšie Západné Karpaty	Podhôľno magurská oblasť	Šarišská vrchovina	-

Zdroj : Vlastné spracovanie na základe údajov Atlas krajiny SR

Demografická charakteristika

Územie okresu Gelnica pozostáva z mesta Gelnica a 19 obcí viď tabuľka. Celkový počet obyvateľov predstavuje 31 668 (ŠU SR 2021). V okrese sa nachádza jedno mesto Gelnica s počtom obyvateľov 5886, čo predstavuje 18,59 % obyvateľov okresu, na základe toho môžeme okres Gelnica charakterizovať ako vidiecky okres, nakoľko 81, 48 % obyvateľov žije na vidieku. Z celkového počtu obyvateľov je mierna prevaha žien (15 934), oproti mužom (15 734). Pre okres Gelnica je charakteristický vysoký podiel Rómov, kde na základe prepočtu údajov Atlasu Rómskych komunít ich podiel na celkovom počte obyvateľov okresu predstavuje 27 až 34 % a v štyroch obciach okresu presahuje hranicu 50 % (Richnava, Nálepkovo, Švedlár a Mníšek nad Hnilcom). Z celkového počtu obyvateľov okresu je 21,52 % v predproduktívnom veku (0 až 14 rokov), 63,58 % je v produktívnom veku (15 až 64 rokov) a 14,84 % je v poproduktívnom veku (65 rokov a viac). Výrazne väčší podiel obyvateľov predproduktívnom veku majú obce s vysokým podielom Rómov a to Richnava 43,16 % a Nálepkovo 35,88 %. Najmenší podiel obyvateľov v predproduktívnom veku majú počtom obyvateľov menšie obce ako Stará Voda (6,49 %) a Henclová (10,89 %).

Mapa 1 Mapa okresu Gelnica - kategórie obcí podľa počtu obyvateľov.

Zdroj : Vlastné spracovanie na základe údajov ŠUSR.

Tabuľka 2 Počet obyvateľov, rozloha, hustota obyvateľstva na km2, podiel Rómov (2021).

Obec/mesto	Počet obyvateľov	Rozloha (km²)	Hustota obyvateľstva (počet obyvateľov na km²)	Podiel Rómov intervaly v %	Počet Rómov intervaly v počtoch osôb		Podiel obyvateľov v predproduktívnom (0-14), produktívnom (15-64) a produktívnom veku (65 a viac) v %
Obec/mesto	Počet obyvateľov	Rozloha (km²)	Hustota obyvateľstva (počet obyvateľov na km²)		min	max	0-14	15-64	65 a ˃
Gelnica	5886	57,65	101,75	1-10	59	590	14,93	68,25	16,82
Helcmanovce	1401	12,85	109,03	31-40	434	560	15,99	65,02	18,99
Henclová	101	14,32	7,05	-	-	-	10,89	57,43	31,68
Hrišovce	280	7,96	35,18	-	-	-	12,14	69,64	18,21
Jaklovce	1841	17,25	106,72	1-10	18	184	14,83	68,66	16,51
Kluknava	1509	33,95	44,45	-	-	-	14,18	66,00	19,81
Kojšov	689	31,81	21,66	11-20	76	138	14,22	65,17	20,61
Margecany	1864	17,63	1055,73	https://youtu.be/IDsuPt_d1JE 6. časť: Lužný les rieky Hnilec / https://youtu.be/BlR6TESBn7k 7. časť: Stredný tok rieky Hnilec / https://youtu.be/gSRkRXxjzUo Staršie časti seriálu: 1. časť: Zbojnícka dolina / https://youtu.be/rKBer0_W6cU 2. časť: Vlci a Hlucháň na Hekerovej / https://youtu.be/yallo9G7gqI 3. časť: Banské chodníčky / https://youtu.be/47Nkbao-OaQ 4. časť: Vtáctvo a zvuky lesa / https://youtu.be/9xI1I0aw_4o PR správa: Martin Hlavatý, Spišské kultúrne centrum a knižnica Spišská Nová Ves Foto: Pavol Stranovský, OZ Volovské Výsledky volieb do orgánov samosprávy obec@uhorna.sk — Sun, 30 Oct 2022 12:00:00 +0100 UVEREJNENIE VÝSLEDKOV VOLIEB do obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce Úhorná Miestna volebná komisia v Úhornej podľa § 190 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uverejňuje tieto výsledky volieb: Do obecného zastupiteľstva Obce Úhorná boli zvolení: Gabriela Baranová, 58 rokov, opatrovateľka, Hlas – sociálna demokracia Mária Brutovská, 49 rokov, profesionálny rodič, Hlas – sociálna demokracia Štefan Oravec, 75 rokov, dôchodca, Hlas – sociálna demokracia Ondrej Slavkovský, 76 rokov, dôchodca, Hlas – sociálna demokracia Mária Šomšáková, 55 rokov, opatrovateľka, Hlas – sociálna demokracia Za starostu Obce Úhorná bol zvolený: Roman König, Úhorná 55, nezávislý kandidát, počet hlasov 65 V Úhornej Dátum: 29.10.2022 Katarína Oravcová predseda miestnej volebnej komisie Uverejnenie výsledkov volieb - obec obec@uhorna.sk — Sun, 30 Oct 2022 08:04:00 +0100 UVEREJNENIE VÝSLEDKOV VOLIEB do obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce Úhorná Miestna volebná komisia v Úhornej podľa § 190 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uverejňuje tieto výsledky volieb: Do obecného zastupiteľstva Obce Úhorná boli zvolení: Gabriela Baranová, 58 rokov, opatrovateľka, Hlas – sociálna demokracia Mária Brutovská, 49 rokov, profesionálny rodič, Hlas – sociálna demokracia Štefan Oravec, 75 rokov, dôchodca, Hlas – sociálna demokracia Ondrej Slavkovský, 76 rokov, dôchodca, Hlas – sociálna demokracia Mária Šomšáková, 55 rokov, opatrovateľka, Hlas – sociálna demokracia Za starostu Obce Úhorná bol zvolený: Roman König, Úhorná 55, nezávislý kandidát, počet hlasov 65 V Úhornej Dátum: 29.10.2022 Katarína Oravcová predseda miestnej volebnej komisie Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce ÚHORNÁ na roky 2023+ obec@uhorna.sk — Wed, 20 Jul 2022 13:47:00 +0200 Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce ÚHORNÁ na roky 2023+. Obec Úhorná v rámci projektu „Podpora regionálneho rozvoja najmenej rozvinutého okresu Gelnica “ realizovaného mestom Gelnica začala s prípravou tvorby nového strednodobého strategického rozvojového dokumentu „Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Úhorná na obdobie 2023+“, ktorý je kľúčovým dokumentom pre riadenie samosprávy, vychádza z poznania situácie konkrétnych potrieb obyvateľov, podnikateľov, neziskových organizácií, záujmových skupín a ďalších subjektov obce, formuluje predstavu o budúcnosti spolu s opatreniami a aktivitami na jej zabezpečenie. Ide o náročný proces tvorby rozvojovej stratégie obce na obdobie 2023+, ktorý zahŕňa vyhodnotenie doterajšieho rozvoja obce, identifikovanie jeho silných a slabých stránok a tvorbu novej vízie a zámerov rozvoja. Jeho vypracovanie je základným predpokladom pre čerpanie prostriedkov v rámci operačných programov Európskej únie. Rozvojový dokument bude tvorený participatívne za účasti občanov, podnikateľských subjektov, neziskových organizácií a ostatných subjektov, ktorí majú záujem aktívne prispieť k jeho tvorbe a podieľať sa tým na jeho realizácií. PHRSR obce Úhorná na roky 2023+ bude nahrádzať t. č. platný dokument „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Úhorná na roky 2017 až 2023“. DOTAZNÍK pre občanov obce Úhorná Dotazníkový prieskum slúži na zistenie názorov občanov obce, na vnímanie súčasnej situácie a jej budúce smerovanie. Výsledky tohto prieskumu budú slúžiť výhradne na spracovanie programového dokumentu PHRSR Úhorná na roky 2023+. Dotazník je anonymný a bude umiestnený na webovej stránke obce www.uhorna.sk a v tlačenej forme na Obecnom úrade. Link k dotazníku : https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeYvWoFQp0J2pe0osjJ6_Y2DJuKvHrL7QAgr_p4qBkgw3Yyeg/viewform?usp=sf_link Prosím o jeho vyplnenie do 15.08.2022 a jeho odoslanie (v jeho závere kliknutím odoslať). Ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí obec@uhorna.sk — Wed, 06 Apr 2022 13:19:00 +0200 ADOS-SRDCE s.r.o. je tu pre vás už 20 rokov ???? V pohodlí domova poskytujú s obrovským nasadením, profesionálne a ľudsky ošetrovateľskú starostlivosť BEZPLATNE naše skúsené sestry ????‍⚕️ ???? SME TU SRDCOM PRE VÁS A VAŠICH BLÍZKYCH ???? https://www.ados-srdce.eu/ #ADOS #DomacaOsetrovatelskaStarostlivost Modernizácia a prestavba hygienických priestorov kultúrneho domu v obci Úhorná obec@uhorna.sk — Tue, 27 Jul 2021 10:26:00 +0200 Podrobnosti v časti "dokumenty" - "ostatné dokumenty" https://www.uhorna.sk/files/2021-07-27-103326-Projekt_MAS.pdf Názov projektu: Modernizácia a prestavba hygienických priestorov kultúrneho domu v obci Úhorná Program: Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 Spolufinancovaný fondom: Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka Cieľ projektu: Cieľom projektu je vytvorenie vhodných podmienok pre komunitnú a spolkovú činnosť s významným pozitívnym vplyvom na miestny rozvoj a zlepšenie podmienok pre využitie objektu osobami so zníženou schopnosťou pohybu Výška NFP: 32 035,66 EUR „Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka: Európa investuje do vidieckych oblastí“ www.apa.sk Projekt podporený prostredníctvom výzvy MAS_019/7.4/2 vyhlásenej Miestnou akčnou skupinou HNILEC, o.z. na základe „Stratégie CLLD územia MAS HNILEC“; www.mashnilec.sk Cieľom predkladaného projektu „Modernizácia a prestavba hygienických priestorov kultúrneho domu v obci Úhorná“ je skvalitnenie verejnej infraštruktúry a zlepšenie kvality života miestnych obyvateľov, s priamym dopadom na zvýšenie atraktivity obce, podporu ekonomického rozvoja a rozvoj miestnej komunity. Ciele projektu: · vytvorenie vhodných podmienok pre komunitnú a spolkovú činnosť s významným pozitívnym vplyvom na miestny rozvoj · zlepšenie podmienok pre využitie objektu osobami so zníženou schopnosťou pohybu ( ZŤP). Špecifický cieľ: · prostredníctvom zlepšenia technického stavu a využiteľnosti budovy kultúrneho domu, skvalitnenie hygienickej a tepelnej pohody užívateľom KD a v neposlednom zlepšenie technického stavu a využiteľnosti budovy kultúrneho domu, Projekt rieši rekonštrukciu a modernizáciu vstupných a hygienických priestorov kultúrneho domu. Navrhovanou prestavbou sa nezasahuje do nosných konštrukcií a nezasahuje sa ani do jej exteriérového vzhľadu. Navrhované práce sa budú odohrávať výlučne v interiéry budovy formou „udržiavacích prác“, ktoré budú pozostávať z: - oprava a výmena nenosných vnútorných priečok - oprava a výmena omietok, obkladov stien, podláh, výplní stavebných otvorov - výmena a doplnenie rozvodov vody, kanalizácie, vykurovania a elektroinštalácie - pričom sa rešpektuje existujúce napojenie objektu na inžinierske siete a tento stav sa prestavbou meniť nebude - výmena a doplnenie zriaďovacích predmetov - toalety V súčasnosti toalety nevyhovujú základným typologickým požiadavkám - existujúce priestory toaliet sú úzke, umývadlá nie sú vybavené teplou vodou. Navrhovanou prestavbou sa tieto nedostatky odstránia a navyše bude doplnené WC pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu (ZŤP) a orientácie a samostatná komora upratovania pre tieto priestory. Nové dlažby a obklady sú navrhnuté v kombinácii sivej dlažby a svetlosivom obklade. Výplne stavebných otvorov a WC kabíny sú navrhnuté v odtieni - bielený dub Útulňa - Cesta hrdinov SNP obec@uhorna.sk — Tue, 15 Jun 2021 08:38:00 +0200 Dobrý deň, niečo si môžete prečítať na začínajúcej stránke OZ: https://cestahrdinovsnp.sk/ a prispieť sa dá na transparentný účet: SK1283300000002001894607 <https://ib.fio.sk/ib/transparent?a=2001894607> Július Satinský a jeho pohľad na Úhornú. obec@uhorna.sk — Fri, 06 Jul 2018 11:02:00 +0200 V tomto prázdninovo-dovolenkovom čase odporúčame skvelú knihu Júliusa Satinského "Expedície 1973 - 1982"

Aktuality

Technologická modernizácia kultúrneho domu

Envirostratégia okresu Gelnica do 2030

Úvod

Analytická časť

Identifikácia legislatívnej úpravy, súvisiacich strategických dokumentov a inštitucionálny rámec v oblasti životného prostredia.

Legislatívna úprava

Súvisiace strategické dokumenty

Národná úroveň:

Krajská úroveň :

Miestna úroveň

Inštitucionálny rámec

Geografická a demografická charakteristika okresu Gelnica

Geografická charakteristika

Demografická charakteristika

Výsledky volieb do orgánov samosprávy

Uverejnenie výsledkov volieb - obec

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce ÚHORNÁ na roky 2023+

Ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí

Modernizácia a prestavba hygienických priestorov kultúrneho domu v obci Úhorná

Útulňa - Cesta hrdinov SNP

Július Satinský a jeho pohľad na Úhornú.